Ako ôsmaci pracovali …

Ako ôsmaci pracovali…

ROZLÚČENIE

ROZLÚČENIE

… A DOSPIEVAM

. . A DOSPIEVAM

LITERATÚRA SA DÁ UČIŤ AJ INAK …

Žiaci 9., 8. a 7. ročníka ZŠ Malinovského boli na divadelnom predstavení v DAB v Nitre 

Premiéra je prvé uvedenie divadelnej hry alebo filmu na verejnosť. Inscenácia označuje umelecké dielo, ktoré je predlohou divadelných predstavení. Režisér je človek, ktorý  . . .

Divadelné a filmové pojmy. Taktiež súčasť učebných osnov literatúry

na základných školách. No, kto si to má všetko zapamätať?! Človek sa najlepšie učí, keď niečo skúsi na vlastnej koži, no nie?

A preto sme sa my – žiaci zo ZŠ Malinovského vybrali na jedno predstavenie do Divadla Andreja Bagara v Nitre. Predstavenia s názvom „DNA“ sme sa zúčastnili 21. marca spolu s pani zástupkyňou Ustinovovou a s pani učiteľkou Zigovou.

Do divadla sme sa veľmi tešili  hlavne pre tú úžasnú atmosféru, ktorú priestory divadla vytvárajú.

Predstavenie „DNA“ trvalo 1 hodinu a 30 minút. Pozorne sme sledovali, čo sa dialo na javisku. Táto divadelná hra, napísaná úspešným britským autorom Dennisom Kellym, bola veľmi zaujímavá. Celé to bolo o partii britských stredoškolákov, ktorí vykonali niečo veľmi zlé svojmu spolužiakovi Adamovi. Zdalo sa, že je mŕtvy a to všetko kvôli nim. Vedenia v ich partii sa ujal tichý chalan Phil, ktorý vymyslel plán, aby za sebou zahladili stopy. Nakoniec sa však Adam vrátil – prežil, ale jeho myslenie už nebolo v poriadku. Posledné rozhodnutie opäť urobil Phil. Prikázal ostatným, aby Adama zadusili igelitovou taškou. Partia sa rozpadla. Väčšina z nich utrpela psychickú ujmu na zdraví.

Po predstavení sa konala beseda s psychológom, s ktorým sme sa mali možnosť porozprávať o tom, ako sa zachovať, keď sa dostaneme

do problémov. Všetko to bolo veľmi poučné a hlavne na zamyslenie.

Predstavenie sa všetkým páčilo a zhodli sme sa, že čoskoro DAB v Nitre opäť navštívime, pretože naozaj tá literatúra nám ide akosi lepšie.

Daniela Priekopová, 9.A

ZŠ Malinovského

SNEH

Žijeme v zemepisnej šírke, kde sa striedajú ročné obdobia jar, leto, jeseň a zima. Každé toto ročné obdobie má svoju farbu. Jar zelenú, leto farby dúhy, jeseň hrdzavú a zima bielu. Keď teplota klesne pod bod mrazu a my sa babušíme do teplých šálov, pod nohami nám vŕzga to biele čudo, ktoré sa volá sneh. Je to úžasné umelecké dielo, ktoré skôr ako dopadne na zem pod naše nohy prejde mnohými premenami, aby nakoniec kvapka vody vo forme bielej vločky potešila naše oko. Hovorí sa, že každá vločka je iná a pritom každá dokonalá. Poteší svojim vzhľadom a svojou farbou, ale hlavne svojim využitím. Keď je vločiek veľa a napadnú v noci, ráno nám pripraví nádherný pohľad na zasnežené stromy, domy a ulice. Keď precitneme z tejto prírodnej nádhery a navlečieme sa do teplého odevu, môžeme si túto bielu nádielku užívať všetkými zmyslami, či už vo forme prechádzok alebo športovaním. Postavíme sa na križovatku ciest a na všetky strany sveta sa rozprestierajú biele pláne zasneženej krajiny, zasnežené roviny, zasnežené kopce, ktoré lákajú na tradičné športy. Sánkovanie s deťmi, lyžovanie, skyboard. V dnešnej dobe poznáme aj moderné adrenalínové zimné športy, ale to vyžaduje tréning a odvahu, možno trochu šialenstva. Biela snehová perina však vie prilákať aj takých odvážlivcov ako sú alpskí lyžiari, a pod.
Dá sa povedať, že sneh je zázrak, hoci my už dobre vieme, že je to kvapka vody, ktorá prešla prírodnými zmenami. Je to hmota, ktorá nás sprevádza každoročne po celý život a rozprestiera svoj závoj ako slávnostný štedrovečerný obrus. Rozdáva potešenie malým aj veľkým, vylepšuje náladu aj zdravie. Tešme sa z prídelu snehu. Je zdrojom krásy, zábavy, ale aj ťažkostí, ak je ho priveľa. To najdôležitejšie je, že chráni polia pred vymrznutím a studne pred suchom. Sneh je zásobáreň vody. Na jar, keď slnečné lúče ohrejú vzduch a snežná perina sa začne strácať, zmení sa na to najdôležitejšie – na vodu pre polia, potoky a studne, aby sme prežili hojný rok a mohli sa tešiť na novú zimu, na nový sneh.
Matúš Lištiak, 9.A

UHLY

Uhol väčší, menší, priamy,
všade sú – aj za dverami.
Hore, dole, vpravo,
že by bol aj vľavo?

Uhly poznáme rôzneho druhu,
včera som videl peknú dúhu.
Dúha, dúha farebná,
tiež si z uhlov stvorená?

Vyhľadávanie uhlov nám ide rýchlo,
potom si každé dieťa spokojne vzdychlo.
Predsa uhly sú všade-
na zemi aj na hrade.

Marek Vallo, 7.A

ÓDA NA HUDBU

Každá iná
Pieseň silná
Ospevuje sama seba
Ospevuje všetkých
Je ospevovaná
Tajomstvo skrýva
Ó, hudba potešením býva
Tys´ tá pomalá hravá
Rozplývajúc sa tancuješ
Kto pri tebe bodá spáva
Ušiam krása
Srdcu láska darovaná
Príbehom schovávaná…

Nina Zorvanová, 9.A

POHĽAD DEVIATAKA

Žiaci z 9.A rozoberali na literatúre Mickiewiczovu  Ódu na mladosť.
Oduševnenie mládeže za ideály lásky a priateľstva v romantizme ich zaujali. A mňa veľmi zaujali aj ich odpovede pri úlohe – Napíš päť vecí, ktoré by si vytkol tvojej generácii. Odpovede boli úprimné, zaujímavé, kritické.

Tu sú niektoré z nich:

©         mnohí chcú byť nevzdelaní, dosť žiakov  sa nechce učiť,

©         neslušné správanie, mnoho mladých je voči starším neslušných a neúctivých,

©         mnohí si nedokážu vážiť svoje veci – majú všetko a nič L,

©         chcú byť skoro dospelí, strácajú detstvo,

©         nevážia si rodičov, ich lásku a starostlivosť,

©         fajčenie, drogy, skracujú si sami život,

©         veľa času venujú internetu, kedysi sme nepotrebovali na kreslenie program a na hranie elektroniku, mali sme papiere, pastelky a – predstavivosť,

©         stále sa kamsi ponáhľajú, nemajú čas na nikoho, dokonca ani na seba samých,

©         všetko je založené stále viac na peniazoch a je hanba byť citlivý a empatický,

©         veľa si ubližujú fyzicky, často krát i slovne,

©         nemajú úctu a pokoru,

©         vulgarizmy sú súčasťou ich dnešného života L,

©         chcú byť skoro dospelí a nevychutnávajú si detstvo, mladosť,

©         dôvera, chýba veľmi často – pre mnohých je to „cudzie“ slovo,

©         mnohým sa nič nechce, nedokončia začaté,

©         iní zabúdajú na dôležitosť vecí, neuvedomujú si, čo v živote je a čo nie je dôležité.

zd

JESEŇ

Jeseň

Jeseň, na teba chcem zložiť báseň.
Báseň dlhú, krásnu, milú, pre niektorých roztomilú.
Keď listy opadajú žlté ako tulipány,
každému sa tvár hneď rozžiari.
Viem, že po jeseni ide zima. To je teda sila.
Keď cez jeseň prší, schádzajú sa mi slzy,
slzy šťastia, radosti, nikdy ich nie je dosti.
Verím tejto skutočnosti…
Jeseň krásna farebná, vždy pre mňa nijaký odkaz má.
Jeden deň je upršaný, na ten ďalší slnce žiari.
Keď sa slnko rozžiari, na tvári vždy úsmev vyčarí.
Mária Foltánová, 7.A

ŠTYRI ROČNÉ OBDOBIA

Kdesi ďaleko, kde ani oko človeka nedovidí, stál na vysokom kopci obrovský zlatý palác. Tu si už od nepamäti svorne nažívali štyri sestry – Jar, Leto, Jeseň a Zima.
Jar, tá je najstaršia, volajú ju Flóra, má zo všetkých najfarebnejšie šaty. Je veľmi pracovitá, najradšej sa stará o rastlinky a semienka, ktoré vždy s láskou sadí a polieva.
Sestričku Leto volajú Stella, a tá má najdlhšie a najkrajšie zlaté vlasy. Rada vylihuje na slniečku a pláva. Má veľmi rada zvieratká, dozerá na ich bezpečnosť, kŕmi ich a ošetruje.
Melody, to je meno sestričky Jesene. Má medeno-oranžové šaty a červené vlasy zapletené do dlhého vrkoča. Veľmi rada a krásne spieva, pripravuje v lese spevavé vtáky na koncertné vystúpenie. Tiež veľmi rada aranžuje z ovocia, zeleniny a iných plodov krásne obrazy.
Zimu tú volajú Bianka. Má jemné čipkované biele šaty a vlasy čierne ako uhoľ a dlhé ako závoj. Bianka krásne a rada maľuje a to všade, kam dočiahne.
Všetky sestričky sú navyše veľmi múdre, a každá vyniká v inej vednej disciplíne. Flóra je výborná v botanike, Stella v zoológii, Melody v estetike a umení a Bianka tá má najradšej matematiku. Počas celého roka sestričky usilovne pracujú a Matka Príroda na to všetko starostlivo dohliada. Matka Príroda, nielen na všetko dohliada, ale ona si aj o všetkom robí záznamy. A z týchto záznamov potom vznikajú knihy, ktoré si drahá Matka Príroda v čase voľna číta a pripomína si tak milé príhody.
Aj dnes podvečer si Matka Príroda prečítala tento príbeh:
V jedno krásne ráno, keď sa dievčatá akurát púšťali do práce, začuli hlasný výkrik: „ Áááááááááááááá, to niéééééé!“ Stella, Melody a Bianka sa rozbehli za tým výkrikom a zbadali Flóru, ako zúfalo a srdcervúco narieka. „Čo sa ti stalo sestrička, prečo tak nariekaš?“, vyzvedala Melody. „Ani sa nepýtaj, minuli sa mi všetky semienka. Už nemám čo sadiť!!! Budem musieť zájsť za Matkou Prírodou po nové. A to mi nejaký čas potrvá.“  „Žiaden strach, my pôjdeme s tebou, pomôžeme ti, si predsa naša sestra!“, vyhlásila Bianka. A tak sa sestry vybrali cestami-necestami za Matkou Prírodou. Išli, išli a už bolo treba prejsť len po moste cez rozbúrenú rieku, ktorá tiekla pri paláci Matky Prírody. Lenže čo to nevidia! Most je zvalený a cez rieku sa ináč nedostanú. Zbadali blízko bobriu rodinku, ako sedela na brehu rieky. Hneď ich poprosili o pomoc. „ Bobríci zlatí, pomôžete nám, potrebujeme opraviť padnutý most.“, zvolali sestry. „Dobre, radi pomôžeme, ale koľko dreva budeme potrebovať, to nám musíte povedať vy“, odpovedali bobríci. Bianka hneď začala počítať: „Šírka rieky je3 metre, šírka mosta bude1 meter,1 meterk brehom,  takže … a všetko im povysvetľovala. A keď bobry vedeli, čo a koľko, hneď si nabrúsili zúbky a začali píliť stromy až to tak prašťalo. Za chvíľu bolo drevo napílené, a zhoblené do seba a nový most bol hotový.  Sestričky sa bobríkom poďakovali a vykročili po novom moste k palácu Matky Prírody. A čo sa nestalo! Len čo vošli do paláca, našli lístok od Matky Prírody: „Aby som si vás dcérky vyskúšala, mám pre vás ešte jednu úlohu. V komnate číslo 253 + 189 nájdete zväzky kľúčov, ale vyberte si ten zväzok, na ktorom je počet kľúčov podľa tohto vzorca:

(2 x 2) + 45 – (21:3) + 3 – 35

A z tohto zväzku vyberte kľúč najmenší zo všetkých a odomknite ním moju pracovňu. Tam máte už semienka nachystané.“
Všetky sestry sa zachmúrili, ale Bianka sa hneď spamätala, začala rátať a povedala sestrám tento výsledok: „ Už sa niet čoho báť, zistila som, že pôjdeme do komnaty číslo 442 a budeme hľadať zväzok s desiatimi kľúčmi.“ A tak nestrácali ani sekundu, rýchlo našli komnatu číslo 442 a odomkli ju najmenším kľúčom z desaťkľúčového zväzku. A semienka tam naozaj našli. Len čo zobrali semienka, stalo sa niečo neobyčajné: dievčatá sa vzniesli do vzduchu a za okamih boli doma. Flóra sa potom poďakovala Bianke, že vďaka nej sú tak rýchlo doma a môžu pokračovať v začatej práci. A Bianka ostatným sestričkám sľúbila, že keď sa budú voľakedy nudiť, zasvätí ich do tajov matematiky. Ešte v ten večer sa konal krásny večierok, na ktorom sa zúčastnili všetky štyri sestry a Matka Príroda. Vo svete vládlo leto, ale ľudia si v ten deň hovorili, že sa vystriedali všetky štyri ročné obdobia, tak to na oblohe iskrilo!

Matka Príroda zavrela knihu príbehov, pousmiala sa a už sa tešila, kedy si prečíta ďalší.

Linda Lukáčová, 5. A