ŠTYRI ROČNÉ OBDOBIA

Kdesi ďaleko, kde ani oko človeka nedovidí, stál na vysokom kopci obrovský zlatý palác. Tu si už od nepamäti svorne nažívali štyri sestry – Jar, Leto, Jeseň a Zima.
Jar, tá je najstaršia, volajú ju Flóra, má zo všetkých najfarebnejšie šaty. Je veľmi pracovitá, najradšej sa stará o rastlinky a semienka, ktoré vždy s láskou sadí a polieva.
Sestričku Leto volajú Stella, a tá má najdlhšie a najkrajšie zlaté vlasy. Rada vylihuje na slniečku a pláva. Má veľmi rada zvieratká, dozerá na ich bezpečnosť, kŕmi ich a ošetruje.
Melody, to je meno sestričky Jesene. Má medeno-oranžové šaty a červené vlasy zapletené do dlhého vrkoča. Veľmi rada a krásne spieva, pripravuje v lese spevavé vtáky na koncertné vystúpenie. Tiež veľmi rada aranžuje z ovocia, zeleniny a iných plodov krásne obrazy.
Zimu tú volajú Bianka. Má jemné čipkované biele šaty a vlasy čierne ako uhoľ a dlhé ako závoj. Bianka krásne a rada maľuje a to všade, kam dočiahne.
Všetky sestričky sú navyše veľmi múdre, a každá vyniká v inej vednej disciplíne. Flóra je výborná v botanike, Stella v zoológii, Melody v estetike a umení a Bianka tá má najradšej matematiku. Počas celého roka sestričky usilovne pracujú a Matka Príroda na to všetko starostlivo dohliada. Matka Príroda, nielen na všetko dohliada, ale ona si aj o všetkom robí záznamy. A z týchto záznamov potom vznikajú knihy, ktoré si drahá Matka Príroda v čase voľna číta a pripomína si tak milé príhody.
Aj dnes podvečer si Matka Príroda prečítala tento príbeh:
V jedno krásne ráno, keď sa dievčatá akurát púšťali do práce, začuli hlasný výkrik: „ Áááááááááááááá, to niéééééé!“ Stella, Melody a Bianka sa rozbehli za tým výkrikom a zbadali Flóru, ako zúfalo a srdcervúco narieka. „Čo sa ti stalo sestrička, prečo tak nariekaš?“, vyzvedala Melody. „Ani sa nepýtaj, minuli sa mi všetky semienka. Už nemám čo sadiť!!! Budem musieť zájsť za Matkou Prírodou po nové. A to mi nejaký čas potrvá.“  „Žiaden strach, my pôjdeme s tebou, pomôžeme ti, si predsa naša sestra!“, vyhlásila Bianka. A tak sa sestry vybrali cestami-necestami za Matkou Prírodou. Išli, išli a už bolo treba prejsť len po moste cez rozbúrenú rieku, ktorá tiekla pri paláci Matky Prírody. Lenže čo to nevidia! Most je zvalený a cez rieku sa ináč nedostanú. Zbadali blízko bobriu rodinku, ako sedela na brehu rieky. Hneď ich poprosili o pomoc. „ Bobríci zlatí, pomôžete nám, potrebujeme opraviť padnutý most.“, zvolali sestry. „Dobre, radi pomôžeme, ale koľko dreva budeme potrebovať, to nám musíte povedať vy“, odpovedali bobríci. Bianka hneď začala počítať: „Šírka rieky je3 metre, šírka mosta bude1 meter,1 meterk brehom,  takže … a všetko im povysvetľovala. A keď bobry vedeli, čo a koľko, hneď si nabrúsili zúbky a začali píliť stromy až to tak prašťalo. Za chvíľu bolo drevo napílené, a zhoblené do seba a nový most bol hotový.  Sestričky sa bobríkom poďakovali a vykročili po novom moste k palácu Matky Prírody. A čo sa nestalo! Len čo vošli do paláca, našli lístok od Matky Prírody: „Aby som si vás dcérky vyskúšala, mám pre vás ešte jednu úlohu. V komnate číslo 253 + 189 nájdete zväzky kľúčov, ale vyberte si ten zväzok, na ktorom je počet kľúčov podľa tohto vzorca:

(2 x 2) + 45 – (21:3) + 3 – 35

A z tohto zväzku vyberte kľúč najmenší zo všetkých a odomknite ním moju pracovňu. Tam máte už semienka nachystané.“
Všetky sestry sa zachmúrili, ale Bianka sa hneď spamätala, začala rátať a povedala sestrám tento výsledok: „ Už sa niet čoho báť, zistila som, že pôjdeme do komnaty číslo 442 a budeme hľadať zväzok s desiatimi kľúčmi.“ A tak nestrácali ani sekundu, rýchlo našli komnatu číslo 442 a odomkli ju najmenším kľúčom z desaťkľúčového zväzku. A semienka tam naozaj našli. Len čo zobrali semienka, stalo sa niečo neobyčajné: dievčatá sa vzniesli do vzduchu a za okamih boli doma. Flóra sa potom poďakovala Bianke, že vďaka nej sú tak rýchlo doma a môžu pokračovať v začatej práci. A Bianka ostatným sestričkám sľúbila, že keď sa budú voľakedy nudiť, zasvätí ich do tajov matematiky. Ešte v ten večer sa konal krásny večierok, na ktorom sa zúčastnili všetky štyri sestry a Matka Príroda. Vo svete vládlo leto, ale ľudia si v ten deň hovorili, že sa vystriedali všetky štyri ročné obdobia, tak to na oblohe iskrilo!

Matka Príroda zavrela knihu príbehov, pousmiala sa a už sa tešila, kedy si prečíta ďalší.

Linda Lukáčová, 5. A

This entry was posted in Všeobecné. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s