ŠTYRI ROČNÉ OBDOBIA

Kdesi ďaleko, kde ani oko človeka nedovidí, stál na vysokom kopci obrovský zlatý palác. Tu si už od nepamäti svorne nažívali štyri sestry – Jar, Leto, Jeseň a Zima.
Jar, tá je najstaršia, volajú ju Flóra, má zo všetkých najfarebnejšie šaty. Je veľmi pracovitá, najradšej sa stará o rastlinky a semienka, ktoré vždy s láskou sadí a polieva.
Sestričku Leto volajú Stella, a tá má najdlhšie a najkrajšie zlaté vlasy. Rada vylihuje na slniečku a pláva. Má veľmi rada zvieratká, dozerá na ich bezpečnosť, kŕmi ich a ošetruje.
Melody, to je meno sestričky Jesene. Má medeno-oranžové šaty a červené vlasy zapletené do dlhého vrkoča. Veľmi rada a krásne spieva, pripravuje v lese spevavé vtáky na koncertné vystúpenie. Tiež veľmi rada aranžuje z ovocia, zeleniny a iných plodov krásne obrazy.
Zimu tú volajú Bianka. Má jemné čipkované biele šaty a vlasy čierne ako uhoľ a dlhé ako závoj. Bianka krásne a rada maľuje a to všade, kam dočiahne.
Všetky sestričky sú navyše veľmi múdre, a každá vyniká v inej vednej disciplíne. Flóra je výborná v botanike, Stella v zoológii, Melody v estetike a umení a Bianka tá má najradšej matematiku. Počas celého roka sestričky usilovne pracujú a Matka Príroda na to všetko starostlivo dohliada. Matka Príroda, nielen na všetko dohliada, ale ona si aj o všetkom robí záznamy. A z týchto záznamov potom vznikajú knihy, ktoré si drahá Matka Príroda v čase voľna číta a pripomína si tak milé príhody.
Aj dnes podvečer si Matka Príroda prečítala tento príbeh:
V jedno krásne ráno, keď sa dievčatá akurát púšťali do práce, začuli hlasný výkrik: „ Áááááááááááááá, to niéééééé!“ Stella, Melody a Bianka sa rozbehli za tým výkrikom a zbadali Flóru, ako zúfalo a srdcervúco narieka. „Čo sa ti stalo sestrička, prečo tak nariekaš?“, vyzvedala Melody. „Ani sa nepýtaj, minuli sa mi všetky semienka. Už nemám čo sadiť!!! Budem musieť zájsť za Matkou Prírodou po nové. A to mi nejaký čas potrvá.“  „Žiaden strach, my pôjdeme s tebou, pomôžeme ti, si predsa naša sestra!“, vyhlásila Bianka. A tak sa sestry vybrali cestami-necestami za Matkou Prírodou. Išli, išli a už bolo treba prejsť len po moste cez rozbúrenú rieku, ktorá tiekla pri paláci Matky Prírody. Lenže čo to nevidia! Most je zvalený a cez rieku sa ináč nedostanú. Zbadali blízko bobriu rodinku, ako sedela na brehu rieky. Hneď ich poprosili o pomoc. „ Bobríci zlatí, pomôžete nám, potrebujeme opraviť padnutý most.“, zvolali sestry. „Dobre, radi pomôžeme, ale koľko dreva budeme potrebovať, to nám musíte povedať vy“, odpovedali bobríci. Bianka hneď začala počítať: „Šírka rieky je3 metre, šírka mosta bude1 meter,1 meterk brehom,  takže … a všetko im povysvetľovala. A keď bobry vedeli, čo a koľko, hneď si nabrúsili zúbky a začali píliť stromy až to tak prašťalo. Za chvíľu bolo drevo napílené, a zhoblené do seba a nový most bol hotový.  Sestričky sa bobríkom poďakovali a vykročili po novom moste k palácu Matky Prírody. A čo sa nestalo! Len čo vošli do paláca, našli lístok od Matky Prírody: „Aby som si vás dcérky vyskúšala, mám pre vás ešte jednu úlohu. V komnate číslo 253 + 189 nájdete zväzky kľúčov, ale vyberte si ten zväzok, na ktorom je počet kľúčov podľa tohto vzorca:

(2 x 2) + 45 – (21:3) + 3 – 35

A z tohto zväzku vyberte kľúč najmenší zo všetkých a odomknite ním moju pracovňu. Tam máte už semienka nachystané.“
Všetky sestry sa zachmúrili, ale Bianka sa hneď spamätala, začala rátať a povedala sestrám tento výsledok: „ Už sa niet čoho báť, zistila som, že pôjdeme do komnaty číslo 442 a budeme hľadať zväzok s desiatimi kľúčmi.“ A tak nestrácali ani sekundu, rýchlo našli komnatu číslo 442 a odomkli ju najmenším kľúčom z desaťkľúčového zväzku. A semienka tam naozaj našli. Len čo zobrali semienka, stalo sa niečo neobyčajné: dievčatá sa vzniesli do vzduchu a za okamih boli doma. Flóra sa potom poďakovala Bianke, že vďaka nej sú tak rýchlo doma a môžu pokračovať v začatej práci. A Bianka ostatným sestričkám sľúbila, že keď sa budú voľakedy nudiť, zasvätí ich do tajov matematiky. Ešte v ten večer sa konal krásny večierok, na ktorom sa zúčastnili všetky štyri sestry a Matka Príroda. Vo svete vládlo leto, ale ľudia si v ten deň hovorili, že sa vystriedali všetky štyri ročné obdobia, tak to na oblohe iskrilo!

Matka Príroda zavrela knihu príbehov, pousmiala sa a už sa tešila, kedy si prečíta ďalší.

Linda Lukáčová, 5. A

AKO VZNIKLO ČÍSLO 10

Na zastávke autobusu sa stretli čísla 0 a 1. Do príchodu autobusu mali ešte čas a tak sa rozprávali.
Číslo nula hovorí:
„Všetky čísla sa sťažujú, aká je násobilka ťažká. Mne sa zdá ľahká. Nech sa násobím akýmkoľvek číslom, výsledkom je vždy 0.“
Číslo jedna na to hovorí:
„Ani pre mňa nie je násobilka ťažká. Ja nech sa násobím ktorýmkoľvek číslom, výsledkom je vždy to číslo, s ktorým sa násobím.“
„Vlastne sme úbohé!“, zamyslelo sa číslo 0.
„My nie sme hlúpe!“, nazlostilo sa číslo 1, „A čo keby sme chodili stále spolu, a stali sa spoločným číslom?“, zišlo na um číslu nula.
Teraz však číslo 1 naozaj nič nechápalo.
„Ako sa môžeme stať spoločným číslom? Veď keď sa navzájom sčítame výsledok budem ja a keď sa navzájom vynásobíme výsledkom budeš ty. Nemôžeme predsa byť jedným číslom!“ Ale číslo nula bolo také tvrdohlavé, že nakoniec presvedčilo číslo jedna, že sa stanú dvojicou a budú dvojciferné číslo. A aby sa jednotka nehnevala, tak bola prvá a nula druhá.

 A tak vzniklo číslo 10.

 Sabína Ištvánová, 5. A

KAŽDÝ DEŇ

Je 23:05, v pozadí mi hrá Eminem Not afraid a ja píšem úvahu o človeku.

Dnes som prežil krásny deň. Deň plný zábavy a smiechu, ale aj vážnosti. Boli sme s kamarátmi na hroboch a potom sme zostali ešte spolu vonku. Smiali sme sa, robili haluze a tak…

Až teraz som si uvedomil, keď sedím v izbe sám  a nevidím nikoho, len seba, aká je vzácna chvíľa s priateľmi. Akú má nevyčísliteľnú hodnotu. Vidieť aj miliónkrát človeka. Nesedieť a nečumieť na monitor. Vážne nám ho on nahrádza? Facebook, skype hovory, znelka či smajlík.  Vyjadrujú nemé emócie… Vedia nám nahradiť partiu smejúcich sa priateľov, ktorí sa len tak prechádzajú po vonku?

Keď som vyprevadil všetkých kamarátov, išiel som sám z kopca domov. Nikde nikoho. Živej duše som nestretol za tých 15 minút kráčania. Ani len ľudská tvár spoza čelného skla na aute. Doma zapnem počítač- okolo 60 ľudí na chate…

Každý deň stretnúť človeka, obráteného tvárou do diaľky…

Kostra tým nemyslel koment, like, ani najlepšiu profilovku, či premakaný status. Myslel tým stretnúť aspoň jedného človeka – či už je mrzutý, veselý, vtipný – ale stretnúť ho. Stretnúť sa s ním. Mať pocit – nie som tu sám. Lebo- deň, v ktorom nestretneš ho, stratený je. Povedzme si, koľko takých dní už bolo a čím ďalej – tým ich je viac.

Jedno, či neprijímaš návštevy, jedno či ležíš chorý… človeka stretnúť každodenne. Aj keď nemáme až tak „v láske“ školu, ona nám sprostredkúva stretávať sa, vidieť sa, rozprávať sa, premýšľať o sebe, pozdraviť sa.

Ján Kostra zomrel v roku 1975 a toto dielo napísal v roku 1964. …ak toto stratíš, na púšť sa zmenia ulice zaľudnené. A čo by napísal teraz? Čo by napísal? Ani sa nečudujem, že niektorí ľudia sa boja roku 2012.

Každý deň stretnúť človeka, človeka stretnúť každodenne!

Baví ťa ešte statusovať a komentovať, či lajkovať, sedieť za kompom? Nevybehneš radšej von? Hlboko sa nadýchnuť, otvoriť oči a – priateľov vidieť…

Každodenne!

VYHODNOTENIE NÁSTENIEK KU DŇU ZEME

Deň Zeme je za nami, Svetový deň životného prostredia nás ešte len čaká. Keďže obe tieto udalosti si zaslúžia patričnú pozornosť, preto sme na našej škole súťažili o najoriginálnejšiu nástenku. Nosnou témou na I. stupni bola „Chránená rastlina, živočích, strom“ pre žiakov II. stupňa „Znečistenie vody, pôdy, ovzdušia“.
Bodovanie násteniek uskutočnila nezávislá komisia zložená zo štyroch žiakov piateho ročníka. Boli to odborníci naslovovzatí, lebo sa učia predmet environmentálna výchova.
Nástenky v takmer všetkých triedach boli zaujímavé a poučné. Chránené územia na Slovensku, kvetinky, vtáčiky ba i jašterička sa objavili na nástenkách na I. stupni. Výzdobu v týchto triedach dopĺňali kvetiny v črepníkoch, ale aj fazuľka s už nahodenými strukmi.
Potešiteľné je, že aj všetky triedy II. stupňa urobili nástenku na súťažnú tému. Dominovali nástenky varujúce pred záplavou odpadkov, znečisťovanie vody ale aj nástenky s globálnymi prvkami.
Hodnotiaca komisia za najlepšie vybrala tieto triedy:
I. stupeň
3. miesto – 1. A trieda
2. miesto – 2. B trieda
1. miesto – 3. A trieda
II. stupeň
3. miesto – 8. A trieda
2. miesto – 5. A trieda
1. miesto – 9. B trieda
Kolektívy jednotlivých tried boli odmenené drobnými cenami a všetkým žiakom za aktivitu bola pustená do rozhlasu pesnička od skupiny Desmond „Strom“.
Fotografie násteniek si pozrite TU.

ANDERSENOVA NOC

This slideshow requires JavaScript.

Ako ste prežili prvý apríl? Nachytali ste minimálne desiatich ľudí fórom typu: „Aha, po chodníku ide ten pekný herec z Paneláku!“ A zaspali s pocitom dobre vykonanej práce? My, deti zo Základnej školy na Malinovského ul., sme zaspávali (ak teda niektorí spali) s inou náladou. Nebudem preháňať, ak poviem, že s rozprávkovou. Na našej škole sa 1.4. 2011 konala noc v znamení najznámejšieho rozprávkara všetkých čias, Hansa Christiana Andersena.
Noc a Andersenom je medzinárodný projekt, do ktorého sa napríklad zapojili deti z Austrálie, Nemecka, Čiech, Poľska a zo Slovenska. V piatok sme sa o siedmej večer vrátili do školy s obľúbenou knihou, spacákom a zubnými kefkami. Program bol plný rôznych aktivít: lúštenie, čítanie a počúvanie rozprávok, tajničky a hlavolamy, divadlá, diskotéka s maskami a v neposlednom rade honba za nájdením „samotného“ Andersena. Mimochodom, hrala som ho ja a verte mi, nie je to bohviečo, keď vás nasledujúce dni nikto pod 11 rokov neosloví inak ako Andersen. Veľmi som rada, že aj ja som sa mohla zapojiť do tohto projektu, pretože bol vskutku magický. Nestáva sa každý deň/noc, že sa spí v škole a takmer nikdy sa nestáva, že prídete do nej dobrovoľne a s radosťou. No, na túto noc sme sa mali prečo tešiť. Do hlbokej noci sme v školskej knižnici debatovali o obľúbených knižných hrdinoch a o čare rozprávok. Nie je pekné, že v rozprávkach sa končí všetko, ako sa má? Princ a princezná žili šťastne až do smrti. Vlk nezjedol Červenú Čiapočku, ale vložili a zašili mu do brucha kamene (sú v nich aj drastické spôsoby), aby sa poučil. Janko a Marienka našli cestu domov, lebo milé zvieratká im nezjedli omrvinky, ktorými si označili cestu. Podľa mňa má význam pripomenúť si, akú silu majú rozprávky. V dnešnej dobe sa na ňu zabúda. Niekedy by sa mal každý ponoriť do rozprávkového sveta a snívať… Áno, len snívať. Pretože ten, čo nesníva a nedúfa, to má v živote ťažké.
Veľmi by som chcela poďakovať v mene všetkých zúčastnených detí, že sa takáto akcia konala. Dúfam, že aj na budúci rok budeme mať možnosť ponoriť sa do ideálneho sveta mágie a dobra. Nech žijú rozprávky!

Vanesa Lippová, 8. A

KVAPKY VODY NA ZŠ MALINOVSKÉHO

Voda – kvapalina obyčajná a pritom tak zvláštna.

This slideshow requires JavaScript.

22. marec je vyhlásený za Svetový deň vody. Mnohé školy, rôzne organizácie ale aj niektorí jednotlivci si pripomínajú tento významný deň rôznymi podujatiami. Základná škola na Malinovského ulici v Partizánskom si na toto obdobie pripravila niekoľko aktivít.
V pondelok, 21. marca, zaznela v rozhlase relácia, v ktorej sa žiaci dozvedeli množstvo zaujímavých informácií o vode. Na druhý deň, teda v utorok, sa žiaci aj učitelia obliekli do modrých farieb. Niektorí mali modré tričká, svetre, nohavice, dievčence si dali do vlasov modré stužky a gumičky, pani učiteľky nezabudli ani na modré náramky či náhrdelníky, prípadne šatky okolo krku. Všetci, ktorí prišli v ten deň do školy si mali doniesť na desiatu okrem jedla iba čistú vodu, žiadne malinovky, či čajíky. No a ku obedu sa po jedle osviežili len čistučkou vodou bez príchute. Po škole sa celý deň pohybovali všetci ako modré kvapky vody – kvapky života na Zemi. Popri tom ako sa žiaci presúvali na jednotlivé hodiny, si mohli počas prestávok vo vestibule školy prečítať veľa zaujímavo pripravených informácií o vode, o jej význame, výskyte, potrebe pre život ale aj o jej ničivej sile. V triedach a vo vestibule školy boli všade prítomné kvapky vody, či už v podobe do modra oblečených ľudí, alebo vo forme vystrihnutých kvapiek vody z farebného papiera. Na vyučovacích hodinách sa rozprávali o vode z rôznych pohľadov: na slovenskom jazyku tvorili slogany o vode, na výtvarnej výchove plagáty vyzývajúce k šetreniu vody, na matematike sa počítalo, za aký čas nakvapká vaňa pri kvapkajúcom vodovodnom kohútiku, na biológii o pitnom režime, na informatike sa robil graf percentuálneho zastúpenia minerálnych látok v slovenských minerálnych vodách, na geografii krajiny nemajúce dostatok pitnej vody, na občianskej náuke sa spomínala Európska charta o vode… Mnohé triedy vytvorili pekné práce na tému Voda.
No a aby si žiaci aj prakticky vysvetlili význam a dôležitosť čistej vody z vodovodu, dňa 24. marca sa uskutočnilo na škole aj partnerské učenie medzi žiakmi 4. ročníka SŠ – odbor farmakológia a piatakmi a siedmakmi našej ZŠ. Stredoškoláci spoločne so základniarmi, počas dvoch vyučovacích hodín robili chemický pokus, v ktorom dokazovali, že minerálna voda s oxidom uhličitým nie je až natoľko vhodná pre náš organizmus. Zistili, že najlepšie je piť čistú vodu z vodovodu. Piataci si vyskúšali meranie pH pomocou špeciálneho ph – metra. Formou prezentácie boli žiaci oboznámení aj o liečivých účinkoch našich slovenských minerálnych vôd. Veď patríme medzi krajiny, ktoré majú najviac prameňov kvalitných minerálnych vôd. Vo veselej nálade a s pohárom čistej vody sme sa rozlúčili a zaželali si: „Na zdravie“.

zh_zs_malinovskeho_partizanske

Chceli sme ich niečo naučiť, ale oni to už vedeli!

„Chceli sme ich niečo naučiť, ale oni to už vedeli!“

This slideshow requires JavaScript.

Škôlkári z MŠ na Malinovského ulici opäť navštívili žiakov 7. A triedy zo ZŠ na Malinovského ulici, ktorí si pre nich pripravili netradičnú spoločnú hodinu.
Štvorec, obdĺžnik, kruh a trojuholník, to sú geometrické tvary. A práve túto tému si trieda 7. A pripravila pre škôlkárov, s ktorými už jedno stretnutie absolvovala. Na tomto prvom stretnutí sa škôlkári venovali číslam od 1 – 10, ktoré sa už dávnejšie učili v škôlke. Bolo to pre nich veľmi zaujímavé, pretože číslice si zopakovali pomocou básničiek a pestrých obrázkov.
Na druhé stretnutie sa trieda 7. A pripravovala veľmi dlho. Spolu s pani učiteľkou Rusňákovou sa nám podarilo vytvoriť kompletnú hodinu pre škôlkárov, ktorú sme uskutočnili v piatok, 11. marca.
Úlohu učiteľov si odskúšali siedmaci Daniela Priekopová a Matúš Lištiak.
V úvode hodiny si škôlkári pripomenuli to, čo sa učili na prvom stretnutí, čiže čísla a číslice od 1 – 10. Škôlkári aj keď sú ešte malí, sú veľmi bystrí a majú dobrú pamäť, takže všetko si pamätali a vedeli.
Potom sme ich pomocou rozprávky o malej mačičke, ktorú vyhodili z domčeka oboznámili s geometrickými tvarmi. Aby sa deti vedeli lepšie vžiť do deja, premietali sme im obrázky zostavené z geometrických tvarov, ktoré súviseli s rozprávkou. Potom sme spoločne vypracovávali pracovné listy, kde boli použité všetky geometrické tvary, s ktorými sa stretli v rozprávke. Na záver hodiny sme všetkým za odmenu premietli rozprávku o Jurošíkovi a čarovných husličkách, ktorá sa deťom veľmi páčila.
Naše druhé stretnutie sa vydarilo a ďalšie bude na pôde škôlky, kde nás naši malí kamaráti pozvali. Už sa veľmi tešíme.
Daniela Priekopová